reklama

Šťastie je preceňované. Hľadajme radšej spokojnosť

Stojím v kuchyni a na jazyku premieľam posledné zvyšky červeného vína. Kedysi sme ho kúpili na špeciálnu príležitosť, teraz ho pijeme, aby sme sa cítili špeciálne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Zisťujem, že som stihla naložiť riad do umývačky, premiestniť zvyšky obeda do nádobky, nakŕmiť psa a vydezinfikovať kuchynskú linku. Ešte stále ma bolí brucho z toho, ako som sa smiala na našom psovi, ktorý dostal „záchvat" a šprintoval asi minútu v kuse po obývačke.„Nevadí ti, keď budem večer ešte chvíľku písať?” pýtam sa priateľa. „Nie, prečo by mi to malo vadiť,” odpovedá. Sadám si teda za kuchynský stôl a obzriem sa okolo seba. A zrazu je to tu - „čaro okamihu". 

V tom správnom čase, na tom správnom mieste

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poznáte to. Taký zvláštny, náhly pocit spokojnosti či úľavy, keď všetko akosi zapadne do seba. Keď sa vám do mozgu vyplaví toľko hormónov šťastia, ako keby ste práve tancovali po slnkom zaliatej pláži s negroni v ruke - hoci len sedíte v kuchyni a dívate sa do prázdna. Ten moment sprevádza silný pocit, že napriek všetkému ste presne tam, kde máte byť, s tými, s ktorými chcete byť.

Moja mama bola na vychutnávanie „čara okamihu” veľká expertka. Z detstva si spomínam na neskoré sobotné dopoludnia, kedy sa vždy postarala o to, aby bol byt vyupratovaný už pred obedom, aby mohla v pokoji navariť obed. Stála pri sporáku a spokojne si pospevovala, no keď v rádiu zaznela jej obľúbená pieseň, všetko nechala tak, zvýšila hlasitosť, oprela sa o obločnú dosku a len tak sa dívala na prírodu za oknom. Vždy mi to prišlo strašne sentimentálne, no dnes robievam to isté (s tým rozdielom, že už bývam v Petržalke a nedívam sa na stromy, ale premávajúce električky). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okamih s nekonečne veľa odtieňmi

Najkrajšie na „čare okamihu” je to, že ho môžete prežiť kdekoľvek a prichádza vždy, keď ho najmenej čakáte. Dokonca aj v dobe koronovej. Väčšinou netreba robiť nič špeciálne - len ho nechať vojsť. 

Je to skoré ráno, ktoré vám prichystalo divadlo v podobe mäkkých slnečných lúčov predierajúcich sa cez okenné žalúzie. Pohľad na milovaného človeka spiaceho vedľa vás a vôňa kávy súperiaca s vôňou čerstvo vypratých obliečok. 

Je to drez plný šálok pomaľovaných kávou, ktoré s radosťou umyjete, pretože znamenajú, že ste s niekým zdieľali dlhé hodiny strávené prácou z domu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je to päť hodín popoludní, keď čakáte, kým sa vám dopečie koláč a za oknom zatiaľ padá jesenný súmrak.

Je to kreatívna chvíľa za zavretými dverami, kedy konečne pracujete na vašom vysnenom projekte.

Je to nečakané voňavé objatie, ktoré príde v tej správnej chvíli.

A ako vyzerá to vaše? Vraj sa vám oblúkom vyhýba? Mám pre vás malú radu. Zabudnite na každodenné povinnosti, čísla, krivky, prognózy a skúste sa chvíľu sústrediť len na to, čo máte radi. Spomaľte, nechajte čas voľne plynúť a „čaro okamihu" sa k vám doplazí.

Ema Stanovská

Ema Stanovská

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka žurnalistiky, copywriterka, zarytá kávičkárka, psíčkarka a milovníčka športu. Rada píšem o duševnom zdraví, športe, káve, vzťahoch a témach, ktoré sa týkajú žien a mladých ľudí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu